POTÁPAČSKÉ NOVINKY
Stále spolu – o milióny rokov neskôr
V nedávnych vedeckých štúdiách vyplávali na povrch dva príbehy o správaní morských živočíchov, ktoré prežili milióny rokov.
V dramatickom príklade pravekej interakcie odhalila 180 miliónov rokov stará zložená fosília boj o smrť medzi tromi morskými druhmi – v prípade uhryznutia.
Ranná jurská chobotnica známa ako belemnit prežúvala kôrovce podobného homárovi, keď si z chobotnice uhryzol žralok, krokodíl alebo iný veľký predátor. Scéna bola oživená po objavení fosílnych pozostatkov tvorov v nemeckom kameňolome.
Zobáky hlavonožcov boli ťažko stráviteľné, takže starí predátori mali tendenciu zameriavať sa na mäkké časti chobotnice a belemnitu zostali iba tribúny a ramená. Vedci naznačujú, že predátorom bol pravdepodobne vyhynutý žralok Hybodus hauffianus, ako je znázornené vyššie.
Zvyšky chobotnice a homára by spadli na to, čo bolo vtedy na morskom dne spolu, pravdepodobne v oblasti, kde boli mrchožrúti vzácni. Štúdia tímu vedeného Christianom Klugom z Zürich's Palaeontological Institute & Museum je publikovaný vo Swiss Journal of Paleontology.
****** Z fosílnych pozostatkov VEDIELO, že praveké krinoidy a koraly mali kedysi symbiotický vzťah – až do doby pred 273 miliónmi rokov, keď príslušné druhy zmizli z fosílnych záznamov.
Teraz sa však zdá, že spolubývajúce krinoidy a koraly prekvitali po celé eóny – skryté na hlbokom morskom dne.
Vedci nedávno našli vzácne Abyssoanthus hexakorály a Metridioidea sasanky vyrastajúce zo stoniek Metacrinus rotundus krinoidy, známe aj ako japonské lekná. Tento symbiotický vzťah sa vyskytol v hĺbkach pod 100 metrov v Pacifiku, pri ostrovoch Honšú a Šikoku v Japonsku.
V paleozoickej ére koraly šplhali po stonkách krinoidov, aby sa filtrovali v silnejších prúdoch z morského dna – hoci to, čo krinoid získal zo vzťahu, zostáva nejasné.
13 2021 mája
Výskumný tím vedený paleontológom Mikołajom Zapalským z poľskej Varšavskej univerzity použil na štúdium vzoriek stereoskopickú mikroskopiu a mikrotomografiu. Dospeli k záveru, že keďže koraly nevyliezli nad kŕmne vejáre krinoidov, nesúťažili o potravu ani neovplyvňovali pružnosť stoniek.
Paleozoické krinoidy boli spojené s koralmi, ktoré mali kalcitovú kostru, ale fosílie nekostrových koralov, ako sú tie, ktoré sa našli pri Japonsku, sú zriedkavé – čo by podľa vedcov mohlo vysvetliť medzeru vo fosílnom zázname.
Ich štúdia je publikovaná v Palaeogeography, Palaeoclimatology, Paleoecology.