POTÁPAČSKÉ NOVINKY
Von s veľrybami? Opýtajte sa na decibely
Matka a teľa odpočíva v zálive Exmouth. (Obrázok: Kate R Sprogis)
Ľudská interakcia s veľrybami sa vo väčšine častí sveta obmedzuje na šnorchlovanie alebo jednoduché pozorovanie z paluby člnu, aby sa predišlo zbytočnému rušeniu cicavcov, hoci mnohí potápači zapájajú do svojich potápačských dovoleniek jednu alebo druhú aktivitu.
Podľa novej vedeckej štúdie sa však zdá, že lode, ktoré vyvezú ľudí na stretnutie s veľrybami, môžu stále predstavovať problém v podobe neželaného hluku.
Prevádzkovatelia stretnutí s veľrybami majú tendenciu umiestňovať svoje lode čo najbližšie k veľrybám v rámci miestnych zákonných limitov, ktoré sa môžu líšiť od jednoduchého zotrvania za nimi až po 100 metrovú vzdialenosť. Avšak aj s prísnejšími pravidlami pre vzdialenosť je známe, že veľryby môžu stále vykazovať známky rušenia.
Tieto zmeny v správaní môžu zahŕňať potápanie, zmenu kurzu, rýchlejšie plávanie, častejšie dýchanie, rozptyľovanie a vydávanie zvukov mimo normálnych vzorcov, hovorí austrálska biologička Kate Sprogis, ktorá viedla tím z Aarhus University v Dánsku.
„Na rozdiel od ľudí u veľrýb dominantným zmyslom nie je zrak – je to sluch,“ hovorí. "Zatiaľ čo veľryby nemusia vidieť loď na 100 metrov, je pravdepodobné, že ju budú počuť, takže má zmysel brať to do úvahy pri stanovovaní pokynov na pozorovanie veľrýb."
Predchádzajúci výskum dlhodobých dôsledkov vyrušovania veľrybích matiek ukázal, že energia, ktorú vynaložia na reakciu, znižuje množstvo dostupné na to, aby sa vyhli žralokom, kosatkám alebo neželaným samcom, podnikli dlhé migrácie a najmä kŕmili svoje potomstvo. Teľatá potrebujú prijať veľa mlieka v krátkom čase, aby boli dostatočne silné na migráciu bez toho, aby sa stali obeťou predátorov.
Výskumníci uskutočnili experimenty v zálive Exmouth na západnom pobreží Austrálie, kde odpočíva najväčšia populácia veľrýb keporkakov na svete. Veľryby tam zimujú, nekŕmia, ale dojčia svoje teľatá pripravené na migráciu do chladnejších krmísk v lete.
Pri 42 príležitostiach sa výskumníci dostali so svojou loďou do vzdialenosti 100 metrov od matky a jej teľaťa a potom použili podvodné reproduktory na vydávanie rôznych úrovní hluku motora, pričom zhora monitorovali reakciu veľrýb pomocou kamery namontovanej na drone.
Najhlasnejší hluk lode 172 decibelov spôsobil, že čas odpočinku veľrybích matiek sa skrátil o 30 %, zdvojnásobil rýchlosť ich dýchania a zvýšil rýchlosť plávania o 37 %, hoci sa často vrátili do stavu pokoja, keď hluk ustúpil.
20 júna 2020
Štúdia síce poznamenala, že množstvo lodí na pozorovanie veľrýb už bolo dostatočne tichých, no v záujme minimalizácie vplyvu na veľryby by sa hladina hluku motora mala obmedziť na 150 dB. Odporúča, aby sa to zaviedlo ako celosvetový štandard.
Výskumný projekt bol financovaný z programu EÚ pre výskum a inovácie Horizont 2020 Marie Skłodowska-Curie Actions.
