Správy o potápaní
Podľa nového výskumu, ktorý práve zverejnila Queenslandská univerzita v Austrálii, žraloky tigrované nachádzajúce sa v Indo-Pacifiku nie sú statickými miestnymi populáciami – namiesto toho sa túlajú na veľké vzdialenosti, aby vytvorili jednu veľkú populáciu.
Odber vzoriek DNA tohto druhu na siedmich rozšírených miestach odhalil podľa morskej biológky Dr Bonnie Holmes len málo genetických rozdielov od Tichého po Indický oceán.
"Analyzovali sme vzorky z Indického oceánu pri západnej Austrálii, na viacerých miestach v západnom Pacifiku a až na Havaji v centrálnom Pacifiku," hovorí. Vzorky boli získané počas operácií označovania.
Tichomorie a Indické oceány tvoria asi polovicu všetkej vody na zemskom povrchu a štúdia je v rozpore s predchádzajúcimi tvrdeniami, že existuje napríklad zreteľná havajská populácia žralokov tigrích.
Pri porovnaní vzoriek so vzorkami z Brazílie v západnom Atlantiku však bola zaznamenaná genetická diferenciácia za oblasťou Indo-Pacifiku.
Dr Holmes povedal, že štúdia zdôraznila potrebu medzinárodnej spolupráce, aby sa zabezpečilo, že lov veľkých sťahovavých žralokov bude udržateľný.
„V Austrálii majú tieto žraloky vyššiu úroveň ochrany, než keď sa presťahujú do medzinárodných vôd, kde sú často cieľom ich veľkých plutvy," povedala.
"Musí existovať spolupráca medzi medzinárodnými orgánmi, aby sa zabezpečilo, že v našich oceánoch budú primerané zákazové zóny."
Dodala však, že migračné správanie žraloka tigrovaného na dlhé vzdialenosti môže byť užitočné pri zachovaní jeho genetickej rozmanitosti.
„Napríklad existujú dôkazy o migrujúcich žralokoch z východu az východu západné pobrežia Austrália sa presúva do vôd Severného teritória,“ povedal Dr Holmes.
Dr Holmes povedal, že Laboratórium molekulárneho rybolovu na Univerzitnej škole biomedicínskych vied bude pokračovať vo vyšetrovaní sťahovavých žralokov pomocou novej metódy na extrakciu DNA z čeľustí tigra a biele žraloky držané v múzeách a zbierkach trofejí, dokonca aj tých, ktoré pochádzajú z 19. storočia.
Štúdia „Populačná štruktúra a konektivita tigrích žralokov (cuvier galeopig) v Indo-pacifickej oceánskej panve“ je publikovaný v časopise The Royal Society Journal „Open Science“ tu
