AŽ pred piatimi rokmi sa 80 štátnych zamestnancov delilo o úlohu prijímať vrak v Spojenom kráľovstve.
Keď sa ich úlohy spojili do jednej – mojej – cítil som sa, ako keby som dostal balík, ktorý sa na okrajoch rozpadával.
Ale výhodou toho, že som jediným prijímačom vraku, je, že môžem sledovať konzistentnú líniu. A odkedy som to prevzal, s radosťou môžem povedať, že úroveň nahlasovania vrakov sa rok čo rok neustále zvyšuje.
Historické vraky nie sú obnoviteľným zdrojom a naše námorné dedičstvo musíme chrániť. Zdá sa, že vrakoví potápači konajú zodpovednejšie ako kedykoľvek predtým.
Systém podávania správ však spôsobuje určitý zmätok – najmä to, čo by sa malo presne uvádzať. Všetok majetok nájdený v mori alebo vyplavený na breh z prílivovej vody niekto vlastní.
Zákon vyžaduje, aby nálezcovia nahlásili všetky nájdené nálezy príjemcovi vraku, nech sa zdajú byť akokoľvek nedôležité.
Vypátram oprávnených vlastníkov, aby som im umožnil získať späť svoj majetok.
Väčšina nevyzdvihnutých vrakov patrí Korune a ja sa musím rozhodnúť, ako s ním naložiť, pričom ho často vraciam nálezcovi namiesto odmeny za záchranu.
Dbám na to, aby som predišiel súkromným zbierkam historických artefaktov tým, že ponúkam nálezy na predaj registrovaným múzeám, najlepšie v oblasti náleziska.
Mnohí nálezcovia darujú svoje nálezy a nehľadajú záchranu pre archeologický materiál.
Legitímni nálezcovia nemôžu stratiť: buď si ponechajú nehnuteľnosť, alebo dostanú čistý výnos z predaja.
Pokuty za neoznámenie sú však prísne: nálezca stráca právo na akúkoľvek záchranu a môže mu byť uložená pokuta až do výšky 2500 XNUMX eur za priestupok.
Je tiež povinný zaplatiť vlastníkovi dvojnásobok hodnoty nehnuteľnosti!
Dúfam, že v rámci našej iniciatívy čoskoro spustíme pilotný program amnestie – podrobnosti nájdete v programe Diver.
Ak ste sa však medzitým zotavili a ešte ste ma nekontaktovali, urobte tak teraz – rád vám pomôžem.
